3. augusta 2013

Dnes sme v Sme

V spolupráci s nezávislou novinárkou Erikou Farbiakovou vychádza v dnešnom denníku Sme krátky článok o tom, ako možno zavárať doma aj bez kilogramov cukru. Ak ste zvedaví, šup šup – nech sa páči – zabehnite do trafiky a víkendové vydanie novín vám prezradí viacej. Erika, ďakujem ti, že si sa na mňa s dôverou obrátila.


Broskyňovo-marhuľová marmeláda


Ak sa neviete rozhodnúť, či máte radšej marhule alebo broskyne, pokojne si spravte marmeládu s obomi druhmi ovocia. Spolu fungujú veľmi dobre a ulahodíte tak obom svojim nerozhodným poloviciam.

Suroviny:
broskyne – 1 kg
marhule – 1 kg
hnedý cukor – 300 g (začnite s menším množstvom cukru, pridať môžete kedykoľvek počas varenia)
koreniny – škorica (koreniny môžete kombinovať podľa vlastnej chuti a použiť aj klinčeky, badián, vanilku) 



Postup:
Ovocie umyjte a očistite. Broskyne pred krájaním blanžírujte, aby ste ich zbavili tuhej šupky. Dajte zovrieť vodu, na každej broskyni spravte nožom krížik, vložte do misky a zalejte vriacou vodou. Nechajte stáť asi 1 minútu a následne šupu ošúpte. Ak ste mali zrelé broskyne, ide to ľahko. Broskyne aj marhule si nakrájajte na osminky, alebo ešte menšie kúsky. Rozkrájané ovocie zasypte cukrom, pridajte k nemu koreniny, zľahka premiešajte, aby sa cukor dostal aj medzi ovocie, ale stále by mal ostať aj na vrchu – zabráni tak hnednutiu ovocia. Prikryte utierkou, gázou či pokrievkou a nechajte na noc stáť na chladnejšom mieste (ak budete mať pocit, že je príliš horúco, šupnite túto zmes do chladničky). Ovocie do rána pustí vlastnú šťavu a vy sa môžete pustiť do varenia marmelády. Pripravte si zaváraninové poháre – poriadne vyumývajte a sterilizujte vo vriacej vode (asi 10 minút) alebo v trúbe (pri cca 75 – 90 °C, asi 20 – 30 minút). Ovocie s cukrom a korením začnite pomaly zohrievať. Keď dosiahnete var, znížte teplotu skoro na minimum a udržujte tak, aby vám zmes vytvárala malé lesklé bublinky. Miešajte podľa potreby, nechajte bublinkovať. Dajte určite pozor, aby ste marmeládu nepripálili – varte do zhustnutia (môže to trvať aj 2 hodiny, niekedy viac – záleží od ovocia a množstva cukru – čím viac cukru použijete, tým rýchlejšie začne ovocie želírovať a marmeláda hustnúť). Testujte hustotu – zoberte si varechu a tanierik, kvapnite na neho kus marmelády, nechajte ochladnúť a keď ste s výslednou konzistenciou spokojní, vypnite zdroj tepla a nechajte chvíľočku marmeládu chladnúť. Po pár minútkach začnite plniť zaváraninové poháre, ktoré ste tesne predtým vytiahli z horúcej trúby či vody (ak by ste horúcu marmeládu začali plniť do studených pohárov, mohli by vám popraskať). Po naplnení môžete hrdlo pohárov a vrchnáky vydezinfikovať handričkou namočenou v alkohole. Ihneď uzavrite fľašky víčkom, otočte ich na cca 10 minút hore dnom, následne obráťte a máte hotovo! Marmelády, džemy, lekváre sterilizovať nemusíte, cukor a horúca teplota ich zakonzervujú dostatočne.




Dobré drobné rady:
(1) Pomer cukru a ovocia vám v konečnom dôsledku nezabezpečí len výslednú sladkosť marmelády, ale aj jej hustotu. Čím viac cukru použijete, tým viac prirodzeného pektínu a vody z ovocia dostanete a marmeláda vám pri varení bude rýchlejšie hustnúť. Pri menšom množstve cukru marmeláda tak rýchlo nehustne, budete musieť predĺžiť dobu varenia. Skúsiť môžete rôzne pomery ovocia a cukru – 2:1 (2 diely ovocia, 1 diel cukru), 3:1, ale ak je v ovocí cukru dosť, môžete cukru ešte ubrať. Marmeláda chutí vždy výborne, ale líši sa hustotou.
(2) Druh cukru či iného sladidla. Ak sa budete rozhodovať, či použiť hnedý alebo biely cukor, prikláňam sa skôr k hnedému cukru, ale môžete zvoľiť kompromis a mix. Pri použití tmavého cukru rátajte s karamelovejšou chuťou a tmavšou farbou džemu – cukor tak dobre neželíruje a džemy hustnú pomalšie. Pri svetlých odtieňoch ovocia (marhule, broskyne, jablká, hrušky) skúste radšej viacej svetlého a menej tmavého cukru. Hroznový cukor príliš nesladí, takže ho kvôli chuti budete musieť použiť viacej.
(3) Kvalitu surovín je pri varení / pečení / konzervovaní vo všeobecnosti alfa-omega úspechu. Ideálne ovocie je bio, z vlastnej záhrady, z overeného zdroja, od susedov, rodiny z vidieka, alebo z trhoviska. Lokálne chutí vždy najlepšie – je plné miestneho slnka.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára