30. apríla 2013

Pytačky

Na našej ulici, niekoľko metrov od domu, máme bocianie hniezdo. Keď som ho minulý rok po nasťahovaní zbadala, veľmi som sa potešila, ako budem pozorovať bocianov. Spravila som si malé bocianie doučko a čoto o nich prečítala. Bocian doletel, ale bol sám. (U bocianov je to bežný jav, samec prilieta skôr a začína s jarnou rekonštrukciou hniezda.) Kým na iných hniezdach v okolí už boli bociany dva, u nás stále samotár. Bolo jasné, že je nezadaný, hniezdo len tak ledabolo upravil a do veľkých úprav sa nechystal. Smutný, bez cieľa poletoval po okolí. Hútala som, ako môže bocianie randenie a hľadanie partnera v praxi vyzerať. Jasné, že bociany mi to ukázali v praxi. Doletela samička, sadla si na stĺp opodiaľ a začali si švitoriť a dvoriť. Tešila som sa, aké krásne majú pytačky, lenže zrejme - neboli si súdení. Samička odletela a bocian ostal znova sám. Pytačky sa minulý rok zopakovali ešte raz. Na druhý raz to klaplo, dokonalý pár sa našiel. Bociany si padli do oka, ale na založenie rodiny v danom roku už bolo neskoro, malé by nestihli vychovať. Tento rok sa však vrátili, hniezdo dali do pucu a už sedia na vajíčkach. To bude radosti, až z hniezda bude vykúkať o pár hláv viac!

Rustikálny koláč s jablkami a hroznovým džemom


Dlho predlho som hľadala vhodný olej do cesta sladkých koláčov. Skúsila som slnečnicový, repkový, olivový – všetky extra virgin, lisované za studena – ale spokojná som nebola. Panenské oleje majú jedno špecifikum, sú hodne výrazné v chuti a vôni. Aj keby som koláč preplácala korením, výraznú chuť oleja by som neprebila. Po rokoch skúšania a hľadania som vďaka rade Edit z Macrobio sticklers vyskúšala ryžový olej. Konečne to klaplo a našla som ten pravý olej pre moju sladkú kuchyňu. Vďaka ti Edit ešte raz za tvoju skvelú radu! Na oplátku posúvam tento recept, ktorý funguje. Keďže koláč nie je macrobioticky úplne kosher, makrobiotici si ho (najmä plnku) môžu upraviť v rámci zásad makrobiotiky.



Suroviny:
Cesto:
150 g hladkej pšeničnej múky
100 g celozrnnej špaldovej múky
60 ml ryžového oleja
1/2 KL soli (morská alebo himalájska)
120 ml studenej vody
1/2 - 1 KL prášku do pečiva (bezfosfátový Alnatura predáva DM drogerie)

Plnka:
2 jablká (dala som moje obľúbené Breaburn – ideálne použiť jablká vhodné na Jablkový páj)
hroznový džem (z vlastnej produkcie z minulého roka)
strúhaný kokos



Postup:
V miske zmiešajte múku, olej, štipku soli, prášok do pečiva a pridávajte vodu. Nedajte všetku vodu naraz, ale skúšajte podľa konzistencie cesta a nasiakavosti múky, či je treba dať vodu všetku / ubrať / pridať. Ja som použila všetku. Presuňte na dosku a vypracujte jednou rukou cesto, pár sekúnd, max. 1 minúta vám na to budú stačiť. (Konzistentne je cesto po vypracovaní dosť vláčne, ľahko sa s ním pracuje. V porovnaní so short crust cestom je omnoho mäkšie.) Cesto si rozdeľte a cca 1/4 som si odložte bokom. Zvyšnú väčšiu časť cesta na pomúčenej doske hneď vyvaľkajte, vysteľte ním zapekaciu formu (nepotierala som tukom, ani nemúčila – pri tomto type cesta to nie je treba), orežte okraje. Odkrojené okraje pridajte k odloženej 1/4 cesta, zabaľte do fólie a dajte do chladničky. Takto pripravenú formu aj s cestom šupnite približne na pol hodinu do mrazničky.
Medzitým si pripravte plnku. Ošúpte jablká, postrúhajte ich na plátky. Pridajte k nim džem a strúhaný kokos v pomere, aby sa vám pozdávala konzitencia. Ja som ju mala redšiu a vôbec to po upečení nevadilo. Korpus rozmočený nebol, plnka sa ani po upečení neroztekala.
Vyberte zapekaciu misu z mrazničky, popichajte vidličkou, prikryte cesto papierom na pečenie, zaťažte fazuľou a dajte predpiecť na cca 10-12 min. do rúry na cca 180 °C (misu zohrievajte opatrne, predsalen, bola v mrazničke a teplotný rozdiel je pomerne veľký). Po vytiahnutí z korpusu odstráňte fazuľu aj papier na pečenie, posypte korpus kokosom, navrstvite plnku a prikryte vyvaľkaným zvyškom cesta (odložená 1/4). Ak máte chuť, pred uložením cesta na plnku povykrajujte tvary, aké sa vám pozdávajú. Dajte piecť na 180 °C na ďalších 20-30 minút, kým vrch nie je do zlatova opečený a plnka nenapučí. Upečený koláč spoznáte aj podľa vône, nádherne vám začne rozvoniavať po kuchyni zmes jabĺk a džemu.


Dobré drobné rady:
Vďaka malému množstvu prášku do pečiva je korpus krehkejší. Makrobiotici môžu prášok do pečiva nahradiť vínnym kameňom, alebo ho úplne vynechať. Cesto však bude tuhšia.
Plnku si môže každý navoliť podľa vlastnej chuti a presvedčenia. Ja som na plnku použila džem s cukrom – likvidujem staré zásoby.
Korpus je možné použiť aj v rámci slanej kuchyne, na slané koláče. Treba pridať viac soli a sušené bylinky (rozmarín, oregano, iné).

27. apríla 2013

VEĽKÝ TEST PARENÍC

Môj syrový vkus a chute sa postupne v rokoch vyvíjali. Stále viac som zisťovala, ktoré syry mi ľahšie trávia, ktoré mi viac chutia, ktoré mi viac pasujú v rámci ročných období, do ktorých sa oplatí investovať. Na vrchole rebríčka sú u mňa jednoznačne syry talianské a nemyslím si, že sa na piedestál miesto nich dostanú nejaké iné. Lenže v našich končinách k dobrým talianskym syrom najideálnejší prístup nie je, najmä nie k tým špecifickým regionálnym, sústredila som svoju pozornosť na syry rýdzo domáce (Pozn.: veľkými koncernami vyrábané "talianske" mozzarelly, ricotty nerátam – považujem ich za bezpohlavné). Ak trváte na kvalite, do veľkého krámu po dobré slovenské syry veľmi nechoďte (aj keď nájde sa aj tam výnimka) a radšej hľadajte alternatívy. Ja som posledné roky (kým sme radikálne neobmedzili mliečne výrobky) kupovávala syry výhradne na tržniciach, v malých drevených či iných stánkoch s prevažnou ponukou slovenských výrobkov. Išlo o čerstvé či polozrejúce kravské či ovčie výrobky od malých výrobcov – parenice, hrudky, bryndza, tvaroh. Ale keďže ani ja sa občas veľkoformátovým obchodom nevyhnem, skúsila som ponuku daných syrov aj v reťazcoch a tam vo mne vzkriesla myšlienka na miniprojekt – na veľký parenicový test.



V rámci svojho miniprojektu som sa pustila do testovania mne dostupných pareníc. Dostupných, čo sa týka geografickej blízkosti, a tak prevažná väčšina testovaných pareníc bola zakúpená na rôznych miestach v Bratislave a jedna vzorka v Mekke ovčích syrových výrobkov – v Žiline (dostupná aj v Bratislave).

Ponuka pareníc v sieťových obchodoch:
Tesco – Liptov, Agrofarma, Milsy, Syrex Zázrivá, Spišská + privátna značka Tesco (vyrába Agrofarma)
Kaufland – Liptov, Milsy + privátna značka (buď Agrofarma alebo Milsy, priznávam, nepamätám si)
Billa – Liptov, Milsy + privátna značka Billa (vyrába Milsy)
Lidl – parenice nepredával (v čase môjho testu)
Hypernova / Albert / Carrefour – nesledovala som (ak máte prehľad, napíšte do Komentárov)


RÝCHLE EXAKTNÉ INFO O PODMIENKACH TESTU:
druh testovanej parenice – neúdená
druh použitého mlieka – kravské, okrem vzorky č. 7 (100 % ovčie)
počet testovaných vzoriek – 8
počet testovaných / sledovaných kritérií – 11
počet testujúcich osôb – 2 
počet nákupných miest – 4 (reťazce – 1, špecializované syrové stánky – 3)
hodnotiaca škála – od 0 po 6 bodov (0 - minimum, 6 - maximum)


TESTOVANÉ PARENICE:
1. Tesco gazdovská parenica (vyrába Agrofarma Červený Kameň) / Tesco
2. Gazdovská parenica Agrofarma Červený Kameň / Tesco
3. Spišská parenica (vyrába Kľuknavská mliekareň) / Tesco
4. Parenica Liptov / Tesco
5. Bánovecká parenica Milsy / Tesco
6. Neúdená parenica Plachtinská farma / drevenička pri Tescu Kamenné námestie / Špitálska
7. Parenica čerstvá OVČIA (vyrába Jozef Zvara) / Farmárska tržnica (predávaj aj stánok na trhovisku Miletičova)
8. Parenica Syry zo Zázrivej (vyrába Pavol Mandinec) / drevené búdky Žilina, alebo drevenička trhovisko Šustekova alebo Miletičova


OBAL









OBAL











NIEČO VIAC O TESTOVANÝCH KRITÉRIÁCH:
OBAL grafika – vizuálne spracovanie etikety, obalu – ľúbivosť a atraktivita obalu
OBAL praktickosť – otvoriteľnosť, vhodnosť pre transport, možnosť uskladnenia v obale po otvorení
SPÔSOB OTVÁRANIA – otvoriteľnosť obalu (s/bez použitia noža), rožky na otváranie
VZHĽAD – vizuálna atraktivita produktu, tvar a páčivosť spôsobu zatočenia
FARBA – odtiene bielej, po bielo-žltú, žltkavú 
KONZISTENCIA – tuhosť, vlhkosť, suchosť, pružnosť (od verzie blato po verziu pevne držiacu tvar a dostatočnú tuhosť)
CHUŤ – chuťové vlastnosti produktu (rýdzo subjektívne: nechutí / chutí)
SLANOSŤ – pocitové množstvo soli v produkte 
SPÔSOB BALENIE – napr. hermeticky uzavretý obal, ochranná CO2 atmosféra, vzduch
INFO NA OBALOCH – uvedenie dôležitých info na obale (tuk v sušine, zloženie, info o alergénoch)
CENA – v € za 1 kg


VZHĽAD / FARBA

VZHĽAD / FARBA








VÝSLEDKY A SUBJEKTÍVNE ZHRNUTIE:
UPOZORNENIE: Všetky bodované kritériá označené bodmi 1 – 6  (1 - minimum, 6 - maximum) sú čisto subjektívnym hodnotením vyplývajúcim z osobných preferencií a chutí.





Nechcem robiť zhrnutie a poradie na základe priemernej hodnoty z tabuľky, pretože som v svojom teste sledovala aj kritériá, ktoré vo výsledku o spokojnosti s produktom nerozhodujú (ako napr. praktickosť a grafika obalu, spôsob otvárania). Najdôležitejšie kritériá pre výber produktu sú chuť, konzistencia a vzhľad.

Obal z marketingového hľadiska predáva, ale platí to jedine v obchodnej sieti, kde máte na výber viacero produktov rovnakého druhu. V malom špecializovanom obchode vás obslúžia, tam nemáte čo vymýšľať. Obal napomáha ku kúpe vtedy, ak nepoznáte produkt, neviete sa rozhodnúť a necháte sa ovplyvniť prvým dojmom. Za mňa – zabudnite na obaly. Otestujte viacero výrobkov a riaďte sa svojimi chuťami. Či už bude na obale čokoľvek, chuti parenice to nijako nepomôže.

Spôsob otvárania má na vás vplyv iba v momente, keď sa rozhodnete svoj produkt skonzumovať. Ak budete v danom momente doma vo funkčne vybavenej kuchyni, prekážky nemáte žiadne. Ak sa však rozhodnete výrobok skonzumovať mimo domova a vaša výbava bude nulová, môže dôjsť k miernemu nasrdeniu. Najmä pri vákuovo balených produktoch potrebujete k otvoreniu nôž alebo nožnice. Pri výrobkoch v ochrannej atmosfére naopak trochu viacej sily. V tomto smere produkt zabalený v obyčajnom igelitovom vrecku vychádza ako najjasnejší víťaz – tento obal otvorí aj decko. Na druhej strane, igelitový sáčok nemusí vždy a za každých okolností prežiť transport bez újmy.

Vzhľad parenice patrí ku kritériám, ktoré pri opakovaných nákupoch priamo ovplyvňujú nákupné rozhodovanie. Spôsob zatočenia parenice je u všetkých producentov rovnaký – zatočenie do slimáka. Niektoré parenice sú krásne spracované – držia tvar, vidno všetky vrstvy a keď pareničku konzumujete, je možné si slimáka pekne odmotať, jednotlivé vrstvy sa prirodzene odlupujú. Podľa mňa je to možné docieliť iba pri ručnej výrobe. Na trhu sú však aj parenice, ktoré vyzerajú ako jedna hruda syra, poriadne sa nedajú oddeľovať a vyzerajú nevkusne. Pri ovčej parenici som bola sama prekvapená, lebo išlo o dvojparenicu, pri ktorej sú 2 ks spojené, zatočené každý opačným smerom a vytvárajú tak pekné esíčko. Jedinečné, krásne, originálne – tlieskam.

K farbe sa moc vyjadriť neviem, netuším akú farbu by parenica mala mať. Preto som toto kritérium nebodovala a iba slovne popísala farbu danej vzorky.

Chuťové rozdiely si človek naplno uvedomí iba vtedy, ak pred seba položí viacero vzoriek a chutná jednu vzorku za druhou. Diametrálne rozdiely určite nezbadáte, jedná sa predsalen o ten istý produkt, ale sú výrobky, ktoré sú chuťovo výraznejšie, iné sú naopak mdlé a totálne bez chuti. Niektoré parenice napriek tomu, že deklarujú, že sú neúdené, majú v sebe príchuť údenosti (určite sa údené a neúdené parenice nevyrábajú na dvoch miestach v jednom závode – rýpať sa v tom nejdem. Aký je proces výroby údenej / neúdenej parenice a prečo k tejto pachuti u neúdenej parenice dochádza by sa bolo treba opýtať priamo výrobcov).

Pri konzumácii pareníc určite zaregistrujete ich slanosť. V niektorých pareniciach je soli naozaj dosť, takže vzniká potreba bezprostredne uhasiť smäd. Osobne preferujem slanšie parenice, ale len do istej hranice. Keď už soľ vyslovene v ústach štípe, nie je niečo dobre.

Konzistencia je hneď po chuti pre mňa najdôležitejším kritériom dobrej parenice. Blatové parenice, ktoré sú mazľavé, sú podľa mňa veľký omyl a chybou pri výrobnom procese. Naopak, pevné, hutné, kompaktné parenice, ktoré držia tvar, ale nie sú vysušené, sú presne také, čo mi chutia.

Spôsob balenia vás ovplyvniť môže, ale nemusí. Osobne mám lepší pocit z vákuovo uzavretých obalov ako z obalov napustených CO2 plynom, ktorému sa vznešene hovorí "ochranná atmosféra". Dať preč vzduch mi príde prirodzenejšie a čistejšie, ako k produktu vpustiť plyn.

Pri študovaní Informácií na obaloch ma predovšetkým zaujímala vyspelosť našich producentov v tom, či myslia širokospektrálne a či si uvedomujú zásadnosť poskytnutia / utajenia informácií o svojich produktoch. Napriek progresívnosti dnešnej doby, info o Alergénoch na niektorých obaloch stále absentujú. Je to smutné, keďže sa jedná o fakty, ktoré môžu ohrozovať zdravie a ľudský život.

Cenovo sú parenice kupované v špecializovaných syrových obchodoch výhodnejšie, ako najlacnejšie privátne značky vo veľkoobchodoch. Kvalita a vlastnosti sú neporovnateľné – parenice od malých výrobcov majú navrch aj cenovo (čo je pre mňa tak trochu paradox).

VZHĽAD / KONZISTENCIA
Vzorka č. 1 / 2 – Gazdovská parenica Tesco / Agrofarma: VERDIKT: NIE. Nenašla som jediný dôvod na kúpu. Konzistencia na blato, vizuálne prepadák, pri rozkrúcaní sa poriadne neodlupuje, obal katastrofa. Chuťovo je síce dosť výrazná a nie je vyslovene nechutná, ale skôr som mala pocit, že jem parenicu údenú, než neúdenú. Ani cenové hľadisko nemôže byť v tomto prípade dôvodom. Na trhu nájdete za nižšiu cenu neporovnateľne vyššiu kvalitu. V tomto prípade musím skonštatovať, že značkový produkt sa od produktu predávaného pod privátnou značkou chuťovo, konzistentne, výzorovo nijako nelíšil.

Vzorka č. 3 – Spišská: VERDIKT: NIE. Za mňa Nekupovať. Nezaujímavá, chuťovo mdlá, konzistentne blátivá, nedrží tvar, nie je možné ju lúpať.

Vzorka č. 4 – Liptov: VERDIKT: Z núdze cnosť. Za pekným obalom sa skrýva vo veľkom vyrábaný produkt, ktorému chýbajú výrazné benefity. Liptov je možno lídrom na trhu, ale iba čo sa týka množstva vyrobených / predaných kusov. Ak máte prístup k iným domáckejším pareniciam, tak NIE.

Vzorka č. 5 – Milsy: VERDIKT: Kúpou nič nepokazíte, ale ani nič nezískate. Pre mňa osobne, najkrajší obal – som fanúšikom obalového minimalizmu a čistého dizajnu. Veľká nevýhoda obalu – nepriehľadnosť – jediný produkt na trhu, ktorý nie je možné si pozrieť. Ak nemáte inú možnosť, kúpte, ale za mňa to nie je ono – NIE.

Vzorka č. 6 – Plachtinská: VERDIKT: jedinečný tvar – úzky, plochý, zaujímavý. V rámci produktov na trhu, myšlienka vyrobiť svojský tvar zabezpečuje produktu jednoznačnú odlíšiteľnosť od konkurencie. Vyvážená chuť. Za mňa – rozhodne ÁNO. TOTO je PARENICA! – za mňa Benchmark (líder, vodca, top na trhu – netuším, ako tento výraz preložiť zmysluplne do slovenčiny).

Vzorka č. 7 – Ovčia: VERDIKT: unikátne zatočenie, dvojparenica, krásna biela farba, 0% kravského mlieka. Chuťovo je v porovnaní s kravskými parenicami jednoznačne iná, výraznejšia. Pre mňa však ťažšia, sýtejšia a hodne mastná. Ako spestrenie, z času na čas – ÁNO.

Vzorka č. 8 – Zázrivá: VERDIKT: v každom prípade ÁNO. Perfektná konzistencia, pekný vzhľad, výborná chuť. Pri nákupoch v minulosti sa mi stalo, že táto parenica bola dosť presušená, ale keďže sa nejedná o veľkovýrobu, kvalita mlieka sa počas roka mení a môže sa stať, že aj pri výrobe spravia z času na čas niečo inak – rada im to prepáčim a moju loyalitu tým nenabúrajú.

VZHĽAD / KONZISTENCIA










Moje TOP poradie:
1. Plachtisnká parenica - vzorka č. 6
2. Parenica Zázrivá - vzorka č. 8
3. Ovčia čerstvá parenica - vzorka č. 7

Vzorka, čo sa mi nedostala do testu: často som kupovávala aj parenice firmy Syrex Zázrivá, ale v čase testu som ju nevedela zohnať. Podľa toho, aké s ňou mám skúsenosti, je de fakto identická so vzorkou č. 8 (farebne, konzistentne, chuťovo). Akurát má krajší obal a výrazne vyššiu cenu (Tesco – 14,90 €/kg). Syrex Zázrivá robí aj vizuálne veľmi atraktívnu verziu Minipareničky.

Na záver:
V skutočnosti dnes neviem povedať, ako má pravá parenica naozaj chutiť. Dnešné technologické postupy, spôsob chovu, "čistota" krmiva a ovzdušia zmenili výrobný proces natoľko, že dnešné parenice od tých starých dobrých tradičných musia byť diametrálne odlišné. Z ponuky na trhu si však vybrať môžete. Stačí si nájsť tú svoju, ktorá bude predstavám o tradičnej parenici najbližšia. Ja som rozhodne za nefabrikové parenice od drobných výrobcov: parenice sú chutnejšie, krajšie, pružné a krásne sa dajú lúpať. Podporím tak tých, ktorí sa aj napriek globalizácii rozhodli zachovať tradície a venujú sa krásnemu remeslu. To má pre mňa vyšší zmysel, to je pre mňa dobro.

Aké sú vaše parenicovské skúsenosti a obľúbené značky? Badáte rozdiely medzi jednotlivými značkami?

22. apríla 2013

Poďte sa bozkávať!



Nie, nie je ešte máj. Toto ani nie je čerešňa, ale višňa. Vadí to snáď? V koláči sa višne budú vynímať ešte skvostnejšie a bozkávať sa môžete kde sa vám zľúbi.

Dočkali sme sa. JAR JE KONEČNE TU v plnej kráse! Je čas znova sa plnohodnotne tešiť, užívať si pozitívne lúče slnka a dlhé svetlé večery. Pekné kvetné dni všetkým.

20. apríla 2013

Dobrý dobríkovský kvas

Pomerne dlho som vyhutovala, ako sa dopracujem k doma upečenému kváskovému chlebu. Poviem otvorene – vlastný kvások sa mi otvorene zakladať nechcelo (len ako možnosť do zálohy). Kváskovú mapu som kukala viackrát, ale samú seba sa mi nepodarilo presvedčiť o tom, že by som si mala vyžiadať kvások od anonymného mne úplne neznámeho človeka. A tak som kvások na čas neriešila. Čuduj sa svete, v poslednej dobe som v obchodnej sieti natrafila na pomerne veľa chutných, čistých (neaditívnych – deklarované na etikete) a aj kváskových chlebov. Lenže ja viem, že všetko sa deje pre niečo a môj kvások si ku mne našiel cestu sám.

Cesty a cestičky sú nevyspytateľné a ja som sa po rokoch znova dostala k ľuďom, o ktorých som vedela, že sa venujú makrobiotike, ale, že oni budú tí, ktorí mi kvások dajú – som samozrejme netušila. Kvások dofrčal a už nebolo cesty späť, len sa pustiť do pečenia riadneho chleba. Nie je to však hocijaký kvások, ale ako jeho majiteľka hovorí, je to starý harcovník. Keď ho ona dostala, už vtedy mal 30 rokov. Ho-hooo – toľká česť, privítať taký Kvas vo vlastnej kuchyni!


Premiérový kváskový chlieb – jednodňový


Pred pečením som omrkla stránky chlebových mágov, kde nájdete parádne podrobné inštrukcie a dobré rady: MaškrtinicuLaskominy od MarynyMňamoty. Recept na chlebík som samozrejme mala aj od majiteľky kvásku, ktorý nájdete na stránkach skupiny Macrobio sticklers. A tak som kombinovala, kreaovala a pracovala s vlastným chlebom podľa toho, ako sa chcelo mne, ale hlavne chlebu. Určite som porušila všetky možné postupy, ale môj chlieb si ich vypýtal! Netvrdím, že to tak bolo správne, ale inak sa nedalo.



Suroviny:
Fáza I:
zarobený kvások – 100-150 g (nevážila som, odhad)
500 g múky – dala som cca 350 g bielej hladkej múky, 150 g hladkej celozrnnej špaldovej múky
niečo viac ako 500 ml vody (podľa savosti múky – pridať a ubrať individuálne)

Fáza II: 
múka – prevažná časť kukuričná hladká + celozrnná hladká špaldová + hladká biela
semiačka – tekvicové, slnečnicové
celý kmín
soľ – u mňa himalájska (možno 1 PL alebo o čosi viac)

Príslušenstvo:
papier na pečenie, utierka, prútený košík na kysnutie, miska z jenského skla s vrchnákom, rošt, ostrý nôž, špajla



Postup:
V porovnaní s ostatnými receptami, čo som doteraz prešla, Edit z Macrobio sticklers robí chlebík inak. Kvások pred pečením nekŕmi, de facto sa kŕmi sám v chladničke a chlebík nepečie, ale naparuje (pečený chlieb príliš vysušuje organizmus). S prípravou sa vojde do jedného dňa a kvások nemá ako ďalšieho člena rodiny, na ktorého treba myslieť a živiť ho.

Fáza I: Kvások vyberte z chladničky, vložte do misky, pridajte k nemu 500 g múky (s lepkom) a cca 500 ml vlažnej vody. Vody dajte toľko, koľko si múka vypýta. Zarobte redšie cesto, ktoré bude hustejšie ako cesto na palacinky. Poriadne premiešajte, prikryte suchou utierkou a nechajte na teplom mieste bublinkovať, bobtnať, živiť sa a pracovať cca 4 hodiny. V prípade, že ho máte na príliš teplom mieste, môže nabublať aj skôr. Z času na čas ho skontrolujte, a ak by cesto malo na povrchu vodu, pridajte ešte múku, poriadne premiešajte a nechajte ďalej kvasiť. Po cca 4 hodinách od zarobenia by malo mať cesto na povrchu bublinky. Z takto nabobtnaného cesta odoberte cca 5-6 PL, zahustite ich múkou s lepkom na husté cesto a odložte si kvások ako základ na ďalší chlebík. Skladujte v chladničke vo fľaši s viečkom, vydrží bez sledovania a kŕmenia cca 1 týždeň. Zvyšok riedkej zmesi použite ihneď vo fáze II.
Dôležité: v prvej fáze nepridávajte bezlepkovú múku, ani soľ, korenie, či semiačka – inak by kvások nepracoval 

Fáza II: Riedku zmes začnite zarábať s múkou, soľou, semiačkami, korením. V tejto fáze už môžete pridať múku, aká sa vám zažiada. Žiadnu vodu už nepridávajte, cesto je po prvej fáze dostatočne riedke, v tejto fáze ho potrebujete naopak zahustiť a vymiesiť. Pridávajte postupne múku, mieste. Múky pridávajte toľko, aby ste získali cesto, ktoré nebude lepiť. (Z miesenia vám bude horúco, ak by nebolo, niečo nerobíte dobre.) Po vymiesení si pripravte prútený košík / misku podobného tvaru, ako vaša forma na pečenie. Ja som ho vystlala papierom na pečenie, ten som pomúčila a prešupla doň vymiesené cesto. Vrch som rovnako pomúčila a prikryla navoľno suchou utierkou. Premiestnite na teplé miesto a nechajte kysnúť cca 2 hodiny (tak praví Editin recept). Lenže, môj chlieb počas týchto 2 hodín príliš nepodkysol + navyše, nemala som v danom momente na dostupnom mieste zapekaciu jenskú misu a ani toľko času, aby som chlieb v danom momente piekla – tak som postup zmenila. Miesto teplého miesta som chlebíku otvorila okno a presunula ho tak, aby nebol na veľmi teplom, ani na príliš chladnom mieste. Povedala som mu, nech si ešte trochu podkysne, nech to ale nepreženie a že sa vrátim o cca 4 hodiny. Vydržal, možno maličko prekysol, ale okolnosti inak nedali. Následne som dala rozpáliť rúru na 250 °C aj spolu s jenskou misou vrátane vrchnáku. Po necelých 30 minútach som prázdnu misku z rúry vytiahla, preklopila doň chlieb, opatrne odstránila papier na pečenie, ktorý sa mi na bokoch malinko prilepil, čo mi nevadilo. Misu som nepotierala tukom, ani nevysypávala múkou. Následne som do chleba spravila pár cca 1 cm hlbokých zárezov ostrým nožom, chlebík rýchlo poprskala trochou vody, rýchlo prikryla veko a šupla ho do rúry. Znížila som teplotu na 230 °C a takto piekla cca 25 minút prikrytý. Po tomto čase (chlebík už bol z vrchu naružovelo opečený) som veko odkryla, znížila teplotu na cca 180 °C a takto piekla asi 25 minút. Môžete skúsiť klasický špajlový test (ak sa dostanete v puklinách cez hrubú kôrku). Po upečení vytiahnite, položte na rošt (napr. aj na ten, ktorý máte v rúre – keď ho vytiahnete von) a nechajte úplne vychladnúť. Trvá to hodiny, buďte trpezliví. Po tom, čo mi chlebík chladol, ale nebol ešte stále chladný, som išla spať a tak som ho zabalila do vzdušnej utierky a na rošte nechala takto zabalený hovieť do rána. Nezvlhol, neobschol. 



Výsledok:
Kôrka bola chrumkavá aj po 12 hodinách po upečení, dosť tuhá, ale žuteľná. V porovnaní s posledným domácim chlebom, ktorý bol z droždia a navyše s nechutným chlebovým štartérom, bol chuťovo niekde úplne inde. Samozrejme omnoho lepší. Fajnový, nie kyslý (z čoho som mala trochu obavy), s príjemne rozležanými a chrumkajúcimi semiačkami. Kváskové chleby sú vo všeobecnosti tuhšie, hutnejšie a ťažké (váhovo). Striedka nie je nadýchaná, ani preschnutá, ani nemá ultra veľké bubliny. Nemyslím, že sa to pri kváskových chleboch, v ktorých je navyše celozrnná múka vôbec dá (ale nie som chlebový guru, toľko poznatkov a skúseností nemám). Áno, kváskový chlieb je trochu kumšt a zaberie vám čas, ale treba k nemu pristúpiť s pokorou a vierou, že výsledok bude dobrý. Verte si a verte chlebu.

Dobrá rada: Pečte vlastný chlieb, určite vás niekam posunie.