31. marca 2013

Netradičné nátierky

Tam vonku sa s nami niekto zahráva a miesto krásneho slnečného počasia máme na Veľkú noc sneh. Včera to už vyzeralo, že Biela sobota je biela len miestami, ale dnes je zasa všetko inak a po celonočnom lejaku máme vonku znova bielo. A kedže tohto roku je nielen s počasím všetko inak, nič z tradičného veľkonočného menu sa na našom stole doma neocitlo. Očista je očista, sviatky-nesviatky. Zavrhli sme klobásku, šunku, hrudku, pasku, babu, vajíčka i chren a naraňajkovali sa zdravšie. Uf, našťastie, ani nostalgia ma nezaplavila.


Avokádová nátierka s tofu


Ani som neplánovala, že by som vo svojej domácnosti niekdy použila avokádo, ale včerajší rýchly nákup v malomestských potravinách a pohľad na nádherne zrelé avokádo ma veľmi rýchlo presvedčil, aby som avokádu dala ďalšiu šancu. Avokádo sa rehabilitovalo, už bude treba len správnu ruku pri nákupe a hlavne – nepreháňať – predsalen, avokádo je exotické ovocie nášmu jedálničku geograficky vzdialené.



Suroviny:
zrelé avokádo
tofu – 1/2 kocky (cca 100 g) (použila som Lahôdkové tofu od Sunfood – vysoko odporúčam)
šťava z citróna
soľ (použila som himalájsku)
čierne korenie (čerstvo namleté)

Postup:
Rozkrojte avokádo, odstráňte nožom hravo kôstku a dužinu vylúpnite lyžicou. Avokádo v miske rozdrvte vidličkou, pridajte tofu a znovu použite vidličku na rozdrobenie. Premiešajte, ochuťte citrónom, soľou a čiernym korením podľa chuti. Podávajte s chlebom alebo pečivom podľa vašej chuti. My sme k avokádovej nátierke podávali celozrnný ražný sladový chlebík (maďarskej výroby).


Tuniaková nátierka s tofu


Keďže poznám svojho muža a predpokladala som, že avokádo u neho veľké šance mať nebude, pripravila som z druhej časti tofu nátierku mäsovitejšieho charakteru.


Suroviny:
konzerva tuniaka v oleji (Franz Josef – kupujem len túto značku)
tofu – 1/2 kocky (cca 100 g) (použila som Lahôdkové tofu od Sunfood – vysoko odporúčam)
polotučná horčia (odporúčam skúsiť miesto tradičných horčíc St. Nicolaus značku Unica. Horčica je lahodnejšia a chute vyváženejšie.) 
šťava z citróna
soľ v prípade potreby (mne nebolo treba)
čierne korenie (čerstvo namleté)

Postup:
Tuniaka aj tofu popučte vidličkou. Ochuťte horčicou, šťavou z citróna, soľou (ak treba) a čerstvo namletým čiernym korením. Premiešajte, podávajte ihneď alebo nechajte chvíľu v chladničke prepojiť všetky chute. K tuniakovej nátierke sme mali štvorzrnný chlebík (opäť maďarský).


Nátierky, v ktorých nepoužijete jogurt, krémový syr, žervé alebo iný polotekutý živočíšny produkt sú menej krémové a zdajú sa suchšie. Je to iba otázka zvyku a prelomenia dogmatického myslenia. Miesto toho vás prekvapia čistejšími chuťami a nezahlienia váš organizmus.



























Peknú Veľkú noc všetkým.

27. marca 2013

Stravovať sa nezdravo je ľahké!

Hm, a ešte ako! Žijeme dobu, kedy hádam nič iné nie je ľahšie, ako jesť nezdravo. Ak už sa človek rozhodne nerobiť čokoľvek, to čo robiť naozaj musí je jesť! Či chceme alebo nie, bez jedla sa dlhodobo vydržať nedá. Tak si spolu rozoberme, aké sú stravovacie možnosti človeka z nášho geografického pásma a ekonomicky ako tak "vyspelej" krajiny.

Biomrkva – každý kus je originál veľkosťou i tvarom (Archív 2012)

1) Najľahšia možnosť – jesť všetko a STRAVOVAŤ SA NEZDRAVO

Ak chce človek jesť nezdravo, nemusí aktívne spraviť vôbec nič. Ide sa najesť kamkoľvek, kde sa mu zapáči, kam ho zoberú priatelia, alebo na miesto, ktoré má najbližšie. Nevyberá si, nesnorí, zje, čo je v ponuke alebo na čo má práve chuť, nelamentuje – "papká". Veľmi podobne jednoduché pri nezdravom stravovaní je ísť nakúpiť. Zobrať si nákupný košík, alebo v tomto prípade skôr vozík a tlačiť. Kilometre v hypermaketoch hádzať do nákupného voza to, na čo človek natrafí, čo propaguje reklama alebo v ruke s akciovým letákom vyberať, čo je práve cenovo výhodné a čo by sa doma mohlo hodiť. Pri tomto štýle stravy je čas nado všetko. Netreba ho strácať, tak si jedlo aj doma treba čo najviac uľahčiť – napríklad masovo tlačenými polotovarmi. Na cestách a na dovolenkách – žiaden problém. Vždy je kopec možností fastfoodu. Zastaviť na pumpe či v mekáči a rýchlo sa zasýtiť. Čo iné sa dá spraviť, veď všetky tie podniky všade navôkol kvôli niečomu vybudovali, nie?!
Suma sumárum: nulová robota – žiaden stres a mozgová námaha. Pojem "zdravé" papkáč nerieši, ide len o to, aby chutilo. Tento typ spotrebiteľa je vynikajúcim terčom nadnárodných potravinových a chemických korporácií, ktoré produkujú a diktujú, čo kupovať. Papkáč zje všetko a ak príde choroba, lieči sa. Samozrejme, tradičným spôsobom – liekmi. A tak je aj naďalej poslušným spotrebiteľom ďalšieho veľkolobistického priemyslu – tentoraz už farmaceutického.

2) Ťažšia, ale ešte stále pomerne nenáročná možnosť – vylúčiť brak a STRAVOVAŤ SA RACIOÁLNE 

Pri tomto stravovacom smerovaní začína trochu viac práce. Ak sa človek rozhodne jesť ako tak zdravo a sústredí sa na kvalitu, zúžia sa mu nákupné aj stravovacie možnosti v teréne. Jedlo si vo veľkej väčšine začne pripravovať sám doma. Vyvárať, vypekať, kulináriť a gurmánčiť. Pred nákupom a varením musí plánovať vopred, viacej vyhutovať doma, premýšľať pri nákupoch a hľadať. Suroviny, recepty, informácie, zdroje. Nájsť na trhu plnohodnotné suroviny s výživovou hodnotou, bez minima aditívneho svinstva, ktoré navyše neprecestovali polovicu sveta, stravovať sa sezónne a lokálne si vyžaduje naozaj veľa invencie. A hlavne času. Pri tomto spôsobe stravovania (našťastie) nie je možné nakúpiť tovar pod jednou strechou. Človek prestane chodiť po jedlo na "smetisko", a po zdravšie potraviny si musí zájsť na rôzne miesta. Začne nakupovať viac na trhoviskách, skúšať Predaj z dvora, testovať prvovýrobcov z okolia, podporovať lokálnych a malých producentov, hľadať maličkých obchodníkov. Stane sa z neho hľadač. S nákupmi si hľadač nakoniec poradí, príde na to, čo je pre neho dobré a kde zaobstará kvalitné potraviny pre rodinu. Omnoho ťažšie je prestravovať sa mimo domova. Obedové možnosti "tam vonku" sa redukujú geometrickým radom. Ak sa hľadač rozhodol stravovať zdravšie a kvalitne, len tak nedôveruje akémukoľvek stravovaciemu zariadeniu či reštaurácii, surovinám v nich používaných už vôbec nie. Vyberá a hľadá, sem tam nájde, sem tam sa popáli.
Suma sumárum: Staré múdro hovorí, kto hľadá, nájde. Menšie kompromisy sú na bežnom poriadku. Strave, zásobovaniu, príprave jedla venuje hľadač veľa času. Hľadanie sa však vyplatí, hľadač má lepší pocit zo seba, zo života, zdravia svojej rodiny. Jedlo si užíva a orientuje sa na trhu. Informačne je nadupaný, a neustále hľadá nové možnosti. Za racionálnym stravovaním nie je len zdravie a kvalita ako priority, ale aj akási filozofia a smerovanie. Hľadača len tak neoblafne ani farmakológia – aj na tomto poli začína hľadať alternatívy. Najmä však šliape po prevencii formou kvalitného zdravého jedla.

3) Prituhuje – zákaz jednej látky a INTOLERANCIE NA POTRAVINY

Uf, držte si klobúky, ideme z kopca! Alergie, reakcie, intolerancie, choroby. V posledných rokoch sa intolerancie a generačné choroby vyskytujú u čoraz väčšieho počtu ľudí a veková hranica postihnutých sa znižuje. Ich výskyt narastá rýchlosťou, akou sa horší kvalita potravín, ovzdušia a života okolo nás. Žijeme dobru chemickú, nielen v priemysle, na poliach, ale aj v domácnostiach, obchodoch. Gro potravín obsahuje aditíva, chémiu, konzervatny, farbičky a E-dobroty, aby vydržali "čerstvé" čo najdlhšie. Z našich domovov sa stalo skladisko chemikálií. A tak človek stráca imunitu. Či mu ju oslabenú do vienka prinesú rodičia už pri narodení, alebo intolerancie získa človek časom, musí sa obmedzovať. Obmedzenec (Pozn.: nehľadajte za týmto výrazom žiadne slová hany ani výsmech, jednoducho sa mi hodilo) v obchode siaha len po potravinách, ktoré neobsahujú tú jeho zakázanú látku. Etikety, príbalové letáky, informácie na obaloch – jednoducho čítať musí, inak si sám poškodí. Čítanie a dopytovanie sú súčasťou jeho každodenného života. Dookola overuje a vyhýba sa zakázaným látkam. Na reštaurácie môže so svojou diagnózou zabudnúť, lebo informácia o alergénoch je síce povinnou jazdou ponúkaného menu, ale je naozaj táto informácia zároveň zárukou, že sa zakázaná látka v ponúkanom jedle ani v minimálnych množstvách nenachádza? Ja veru silno pochybujem.
Suma sumárum: Trh na obmedzenca nie je vôbec pripravený. Obmedzenec trpí, ak požije zakázanú surovinu. Napriek deklarovaniu výrobcov, že danú látku výrobok neobsahuje, skutočnosť v praxi často klame a ak by obmedzenec donekonečna slepo dôveroval a nepreveroval, mohol by prísť ľahko k ohrozeniu vlastného života. Veľká škoda len, že si ani výrobcovia, ani gastrozariadenia vôbec neuvedomujú, ako veľmi riskujú životy svojich zákazníkov. Obmedzenec je pre nich zákazník, ktorý ich svojimi otázkami obťažuje a najradšej by ho vo svojom lokáli nevideli.

4) Ešte ťažšie? Subjektívna intuitívna selekcia – VYLÚČENIE POTRAVÍN, ČO NEROBIA DOBRE 

Nie všetky stravovacie obmedzenia musia nevyhnutne vychádzať z diagnózy, ktorá je čierna na bielom stanovená lekárom. Človek môže vlastným pozorovaním potravín a svojho trávenia prísť časom na to, čo mu robí a čo nerobí dobre. Niektoré potraviny sú pre neho subjektívne nevhodné – netrávia, ťažia, robia zle, aj keď nevyvolávajú žiadnu alergickú reakciu. Človek v tomto prípade nerieši len jednu nevhodnú zložku stravy, ale celý zoznam surovín, potravín, ovocia či zeleniny, ktorým sa vyhýba. Selektor nakupuje rovnako zložito ako hľadač, ale cielene nakupuje len jemu vhodné potraviny. Strava vonku je čoraz zapeklistejšia, lebo selektor v gastrozariadeniach vystupuje ako hľadač a zároveň aj obmedzenec v širšom význame.
Suma sumárum: Nákupy sa dajú časom zvládnuť, strava vonku naopak. Selektor je odkázaný na jedlo z vlastných zdrojov, v opačnom prípade neustále riskuje, že mu strava v teréne urobí zle. Pre obslužný personál v gastrozariadeniach je skôr šašom, ktorý vymenuje zoznam toho, čo jedlo obsahovať nemá. Svojimi otázkami a dlhým výberom obťažuje ešte viac, ako obmedzenec. Kvalita a zdravie je pre selektora kľúčové.

5) Pridajme! Obmedzenia z presvedčenia – VEGETARIÁNI, VEGÁNI, MAKROBIOTICI, ..


Ak k jedlu ako základnej fyziologickej potrebe pridáte filozofiu, človeku sa predostrie viacero smerov, z ktorých si môže vybrať. Zavrhnúť mäso (vegetariánstvo), vylúčiť všetky živočíšne produkty nehovoriac iba o jedle (vegánstvo), sústrediť sa na surovú stravu (raw food), nezabíjať živočíchy ani rastliny (frutariánstvo) či vylúčiť veľké množstvo potravín, ktoré sú z viacerých hľadísk nevhodné (makrobiotika). Odnoží vegetariánstva je naozaj veľa a väčší rozhľad vám ponúkne Wiki (vskutku zaujímavé čítanie – možno sa v niektorej skupine nájdete bez toho, aby ste to v tomto momente vedeli). Všetky spomínané smery však majú spoločný cieľ a tým je zdravie. Povedať si som vegetariánom, makrobiotikom alebo vegánom je ľahké, ale naplniť toto presvedčenie v praxi (v obchode aj gastrosvete) je naozaj neľahká úloha. Stravovacie možnosti sú výrazne obmedzené, surovinová základňa a ponuka v obchodoch tiež. Hútať, zháňať, behať za tovarom, študovať, čítať, zisťovať, sledovať sa – potrebné činnosti nad rámec bežného stravovania rastú geometrickým radom. Energie treba vynakladať ešte viac ako pri všetkých možnostiach uvedených vyššie. Nielen fyzickej, ale aj duševnej. Navyše, aj keď má človek za predošlé roky čoto odvarené a mohol byť aj "majstrom sveta" v kuchyni, pri zmene smerovania sa aj variť musí naučiť inak. O to už je naozaj kumšt, to vám poviem z vlastnej skúsenosti.
Suma sumárum: Pre svoje najbližšie okolie, priateľov i rodinu sa človek s vyhraneným názorom na stravovanie stáva nepochopeným exotom, ktorý sa týra, obmedzuje a robí si zle. Nepochopený nemá žiadnu podporu v okolí, ale de fakto je mu ukradnutá. Nepochopený vie, prečo sa rozhodol jesť inak, nepresviedča, neovplyvňuje, neagituje, iba v prípade otázok zvonku vysvetľuje. Čas strávaný vo vlastnej kuchyni je návratnou investíciou, lebo zdravie je pre nepochopeného nado všetko. Nejde len o stravu, ale celkovo o životný štýl.


Čo je teda zdravá strava? Vraj vyvážená. Ale, to je aká? Počula a čítala som naozaj množstvo charakteristík vyváženej stravy, ale jasná a exaktná informácia to fakt nikdy nebola. Skôr som vždy nadobudla dojem, že odpoveď je ako z diplomatickej knižky – teda ničnehovoriaci blábol, poučka, ktorej nerozumie ani ten, čo ju objasňuje. Vie reálne vôbec niekto, na základe dlhodobých pozorovaní života viacerých generácií, štatistík, výsledkov, testov, čo je pre náš organizmus výhodné a zdravé?

Ani ja to neviem, ale čítam, študujem, sledujem sa, kombinujem. Za posledných 10 rokov som bola hľadačom a čoraz väčším selektorom. Posledných pár rokov aj čiastočne nepochopená. Momentálne som v štádiu očisty a likvidácie starých zásob na ceste k väčšiemu nepochopeniu. Jedno však viem isto, sme to, čo jeme. Tak premýšľajme.

V ktorej skupine ste sa našli vy? Alebo ste sa nenašli a na nejaký segment som zabudla? Sem sa s tipmi.

8. marca 2013

Malá jarná výmena

Komu sa nelení, tomu sa zelení. 
Milí záhradkári, zemerypci zbystrite! Dávam do pozornosti pár milých eko-prebytkov. Aj keď vyťahovať zo šuflíka (nápady, kreativitu, či nebodaj nepotrebné veci) sa v dnešnom komerčnom svete veľmi nenosí, darmo – ťahám za kratší, ale zdravší koniec a nadspotrebu nepodporujem! Po minuloročnej testovacej záhradkárskej sezóne mám v šuflíku pred sezónou niekoľko semiačok, čo nestihnem v toľkom množstve zúžitkovať. Preto sa rada v rámci výmeny semä za semä podelím.



V sezóne 2013 sú v ponuke:
1. Cherry rajčiny – Wildtomate – Rote Murmel (vlastný odchyt, predpestovaná z bio semienka, pestované v bioprostredí bez chémie) - veľmi odolná odroda, nenáročná, vynikajúca chuť, dozrievajú do októbra
2. Cherry rajčiny – San Marzano (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) - vhodné nielen na priamy konzum, ale aj na sušenie
3. Paprika červená – mini – pálivá (odchyt z kupovanej papričky)
4. Paprika žltá – mini – pálivá (odchyt z kupovanej papričky)
5. Melón – biely / žltý / zelený / červený (časť vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie; časť odchyt z kupovaného melónu) – všetko veľmi chutné odrody (pre mňa)
6. Bazalka – Genoveser (vlastný odchyt, predpestovaná z bio semienka, pestované v bioprostredí bez chémie) – odporúčam predpestovať z priesadok a následne vysadiť na záhon, napr. k rajčinám. V kvetináčoch sa jej darí menej ako vo voľnej zemi
7. Baklažán (kupované semienko) – nepodarilo sa mi ho pred rokom vypestovať priamo z výsevu v záhone, treba predpestovať priesadku (baklažán som sa rozhodla nepestovať)
8. Koriander (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) - veľmi nenáročný, akurát treba zasiať včas, aby rýchlo nerástol do kvetu a mali ste dosť času užiť si exotickú chuť zelených lístkov
9. Nechtík (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) – prírodný odpudzovač hmyzu, vhodné vysiať kade-tade medzi ostatné plodiny, alebo si len tak vysiať oranžový liečivý kvetový záhon
10. Kôpor (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) – stačí priebežne rozhadzovať po záhonoch a včas zbierať
11. Axamitník – rôzne farby (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) – prírodný odpudzovač hmyzu, prírodný lekár pre vašu záhradu



Ak vás niektoré semä z ponuky zaujalo a radi by ste mu poskytli nový domov a pôdu pod nohami, napíšte mi na mail info.hrncekvar@gmail.com. Ponúknite akékoľvek zdravé zárodky iných rastliniek a môžeme bartrovať!