19. februára 2012

Presúvame blog

Vtáky štebotali, že u nás na juhu už prichádza jar a s ňou veľké zmeny. Jarou vždy začína nová kapitola (najmä pre prírodu). Je to istý medzník, kedy všetci pociťujeme príval novej energie, sily a lásky. Nech už je motor, ktorý nás ženie poháňaný akýmkoľvek druhom "paliva", máme vôľu veľa vykonať.

My sme sa rozhodli zahodiť za hlavu život slovenského veľkomesta a posunúť sa ďalej. Predať nehnuteľnosti, zbaviť sa hypotéky a nielen zdravo jesť, ale zdravo žiť. Roky strávené v meste nám už liezli na nervy tak, že bol čas na zmenu. Rýchlu a zásadnú. Po pár mesiacoch šachovania na poli nehnuteľností sa z nás stali vidiečania. Zatiaľ iba s prechodným bydliskom, ale predsa. Čaká nás rok, kedy bude treba postaviť dom, zasadiť strom a ... Náš zámer bol jasný: nájsť pokojné a zdravé miesto pre život. Presídlili sme na juh. Nie, nie do nádherného Provensálska alebo na skalnaté talianske pobrežie, či do voňavého Grécka. Hlavné mesto a práca nám ostali na dosah, len my sme sa posunuli do kľudu. Vybrali sme si dedinku a utešený pozemok v tichej časti, kde je taký kľud, že je počuť iba naše duše ako pištia od šťastia. Pozemku zatiaľ prinášame iba dary, chodíme sa zoznamovať, kŕmiť vtáky, okukovať a zžívať sa. Čakáme na jar a formality.

Strávili sme prvý víkend na dedine v milom prenajatom domčeku a užívali si okolité zvuky. Šum diaľnice, neutíchajúci ruch mesta, búchajúce dvere, vŕtačky a buchotačky, zvuky od susedov sú minulosťou. Vymenili ich bežné dedinské zvuky. Káľajúce drevo, štekot psov a štebot vtákov, sem tam auto, ktoré sa prešuchce. Tma sa dá v noci krájať, že nevidíte ani na krok. Lahoda a balzam. Je za nami zabývavanie, zútulňovanie a pretváranie miesta na náš prechodný domov. Je to makačka, chce to veľa sily a nekonečné prekladanie z miesta na miesto, ale keď každej veci nájdete svoje miesto, je to skvelý pocit. Pred chalupu vyložíte, na čo momentálne nie je čas a miesto a ráno si to pred chalupou nájdete. Nehovoriac o tom, že ráno prídete na to, že ste zabudli zamknúť auto.

Absolvovala som plná vzrušenia z objavovania nových potravín svoj prvý nákup v miestnom obchode, ktorý veľmi príjemne prekvapil. Ani som nesnívala, že malé dedinské potraviny budú mať mascarpone! Fantastický poctivý peceň chleba a tradičné víkendové raňajky sme si tentoraz užili pri lúčoch svetla. Neskôr som testovala novú rúru, pripravovala naše prvé víkendové jedlo na dedine a sladké pečenie začala kysnutým cestom. Výsledok: trúba pečie, sporák varí, dom sa zohrieva a vrývame do neho našu vôňu.

Počet príspevkov v tomto roku ani frekvenciu písania odhadnúť zatiaľ neviem. Zmien a práce bude veľa. Chystám sa založiť ekozáhradu, ktorá si bude vyžadovať veľa mojej duše a energie. Keď však pominú ľady, fotiek z nádherného okolia bude dosť.


Trochu zelene v zime

Keď sa topia ľady

Hniezdočko čaká na nový drobizg



Prvé jarné kvietie – Bahniatka

6 komentárov:

  1. Katka,tvoje prispevky taaak rada citam...dakujem Ti za ne..a s novym byvanim vam zelam vela stastia,trpezlivosti,a krasneho zabyvavania sa...gratulujem k zmenam:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mati, ďakujem za pochvalu a tiež za držanie palčekov. Krásne predjarie ti prajem.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. opäť raz krásny, a krásne úprimný článok :) ani nevieš, ako vám závidím to miesto, kde budete čo chvíľa bývať a stavať a budovať, prajem vám všetko dobré, nech ste tam šťastní, a veľmi sa teším na všetky fotky :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Andrejka ďakujeme. Veľmi sa z nášho posunu tešíme. Každým dňom sa cítime lepšie, slobodnejšie a čím ďalej tým viac si zvykáme na ticho, tmu a okolitý pokojný život. Je to balzam na dušu po bláznivých rokoch v BA, aj keď patríme k veľmi pokojným a nie moc spoločenským povahám. Veď aj vy máte k dispozícii krásny kus prírody, keď zavítate k babičke. Buď som prehliadla alebo som zle prečítala alebo si nezverejnila, kde konkrétne máte starkú. Je tam krásne, podľa fotočiek. A pokiaľ sa nemýlim, bývate v alebo pri Žiline, čo je predsa veľmi fajn :-)
    Nech sa vám rýchlo snehy potopia a príde jar aj k vám, na juhu už vtáky tak štebocú, že až ;-) Majte sa dobre, rodinka.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. závidím... takýto príspevok by som raz chcela písať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tiež som pred pol rokom ani netušila, nesnívala, že budeme tam, kde sme :-) Stačí trochu pošpekulovať, mať niečo v hlave vysnívané a keď sa veci majú stať, udejú sa ani nebudeš vedieť kedy. Len si treba želať správne veci a včas si ich objednať ;-) Stačí sa zamyslieť, koľko z toho, čo sme kedy chceli, sa nám v živote naozaj stalo... a sami budeme prekvapení, že živoť sa vlastne vyvíja v čase tak, ako to my chceme a ako si ho my riadime. Tak veľa šťastia, rada si od teba podobný príspevok prečítam.

    OdpovedaťOdstrániť