19. februára 2012

Presúvame blog

Vtáky štebotali, že u nás na juhu už prichádza jar a s ňou veľké zmeny. Jarou vždy začína nová kapitola (najmä pre prírodu). Je to istý medzník, kedy všetci pociťujeme príval novej energie, sily a lásky. Nech už je motor, ktorý nás ženie poháňaný akýmkoľvek druhom "paliva", máme vôľu veľa vykonať.

My sme sa rozhodli zahodiť za hlavu život slovenského veľkomesta a posunúť sa ďalej. Predať nehnuteľnosti, zbaviť sa hypotéky a nielen zdravo jesť, ale zdravo žiť. Roky strávené v meste nám už liezli na nervy tak, že bol čas na zmenu. Rýchlu a zásadnú. Po pár mesiacoch šachovania na poli nehnuteľností sa z nás stali vidiečania. Zatiaľ iba s prechodným bydliskom, ale predsa. Čaká nás rok, kedy bude treba postaviť dom, zasadiť strom a ... Náš zámer bol jasný: nájsť pokojné a zdravé miesto pre život. Presídlili sme na juh. Nie, nie do nádherného Provensálska alebo na skalnaté talianske pobrežie, či do voňavého Grécka. Hlavné mesto a práca nám ostali na dosah, len my sme sa posunuli do kľudu. Vybrali sme si dedinku a utešený pozemok v tichej časti, kde je taký kľud, že je počuť iba naše duše ako pištia od šťastia. Pozemku zatiaľ prinášame iba dary, chodíme sa zoznamovať, kŕmiť vtáky, okukovať a zžívať sa. Čakáme na jar a formality.

Strávili sme prvý víkend na dedine v milom prenajatom domčeku a užívali si okolité zvuky. Šum diaľnice, neutíchajúci ruch mesta, búchajúce dvere, vŕtačky a buchotačky, zvuky od susedov sú minulosťou. Vymenili ich bežné dedinské zvuky. Káľajúce drevo, štekot psov a štebot vtákov, sem tam auto, ktoré sa prešuchce. Tma sa dá v noci krájať, že nevidíte ani na krok. Lahoda a balzam. Je za nami zabývavanie, zútulňovanie a pretváranie miesta na náš prechodný domov. Je to makačka, chce to veľa sily a nekonečné prekladanie z miesta na miesto, ale keď každej veci nájdete svoje miesto, je to skvelý pocit. Pred chalupu vyložíte, na čo momentálne nie je čas a miesto a ráno si to pred chalupou nájdete. Nehovoriac o tom, že ráno prídete na to, že ste zabudli zamknúť auto.

Absolvovala som plná vzrušenia z objavovania nových potravín svoj prvý nákup v miestnom obchode, ktorý veľmi príjemne prekvapil. Ani som nesnívala, že malé dedinské potraviny budú mať mascarpone! Fantastický poctivý peceň chleba a tradičné víkendové raňajky sme si tentoraz užili pri lúčoch svetla. Neskôr som testovala novú rúru, pripravovala naše prvé víkendové jedlo na dedine a sladké pečenie začala kysnutým cestom. Výsledok: trúba pečie, sporák varí, dom sa zohrieva a vrývame do neho našu vôňu.

Počet príspevkov v tomto roku ani frekvenciu písania odhadnúť zatiaľ neviem. Zmien a práce bude veľa. Chystám sa založiť ekozáhradu, ktorá si bude vyžadovať veľa mojej duše a energie. Keď však pominú ľady, fotiek z nádherného okolia bude dosť.


Trochu zelene v zime

Keď sa topia ľady

Hniezdočko čaká na nový drobizg



Prvé jarné kvietie – Bahniatka