31. januára 2012

Meštiansky pivovar 2 – minirecenzia

Na Viktorovom blogu sa dnes objavila svieža recenzia na novootvorený podnik na bratislavskej Dunajskej ulici – Meštiansky pivovar 2.

Viktorov originálny vstup nájdete na jeho Delikatesách. Nedalo mi nedoplniť článok svojimi čerstvými postrehmi, preto si môj dodatok k jeho recenzii môžete prečítať aj tuná:


Pridám svoju trošku do mlyna a recenziu rozšírim o viacero dojmov. Meštiansky pivovar na Drevenej ulici patrí k trom podnikom, ktoré ako jediné navštevujeme v rámci obeda a obedového menu. Ponuka a la carte je výborná, ani sa netreba veľa snažiť, aby si človek dobre vybral. Jedlo je výborné, kuchári vyvarení. Neradno sa čudovať, sú to Páni kuchári v rokoch. Na jedle je to jednoznačne cítiť. Obedové menu (4,50) patrí k nadštandardom v porovnaní s konkurenciou (akéhokoľvek druhu), aj keď stalo sa nám, že bolo pár krát slabšie, 1x nejedlé. Novú prevádzku na Dunajskej sme navštívili už 3x. Pri prvej návšteve bolo ľudí počas obeda najviac, pri druhej menej, pri tretej ešte menej. Čas návštevy takmer identický (medzi 12-13). Pivovar, ako Viktor popísal, je naozaj veľkolepý a obrovský. Majitelia do priestoru investovali hodnú fúru peňazí – žiadne náhražky, všetko poctivé materiály. Čo je veľký mínusom, vzhľadom na to, že sa v prevádzke konzumuje, je hnusný chemický smrad z lakov, ktorými je natreté drevo. Stále hodne cítiť novotu a nie je to príjemné. Personál prešiel lepším tréningom. Pri príchode a odchode vcelku úprimne zdraví. Je zmiešaný (muži aj ženy), čo je v porovnaní s pivovarom na Drevenej rozdiel. Na Drevenej vládne takmer z 90 % mužský personál, čo je veľkým plusom a prednosťou podniku. Dá sa však pochopiť, že do obrovského kolosu na Dunajskej bolo zrejme ťažké získať kvalitný čisto mužský personál. Zatiaľ vyzerá byť podnik personálne naddimenzovaný, ale určite sú stále v testovacej prevádzke, kedy sami nevedia odhadnúť nápor hostí. Z našich 3 návštev sme s personálom boli spokojní iba 2x. Pri druhej návšteve by som pánovi čašníkovi za jeho nekvalifikovanú a debilnú odpoveď najradšej šupla päsťou do tváre (a to nie som agresor). Môj osobný odhad – tento čašník nevydrží :-) a my si vyberáme rajón, v ktorom nás určite nebude obsluhovať. K jedlu môžeme povedať, že sme sa každý raz najedli dobre, ale v starej prevádzke nám chutí viacej. Z našich 3 návštev bolo každé 3 razy jedlo posypané syrom, z toho oprávnene 1 – 1,5x. Preto budeme kuchyňu ešte pozorovať a až potom budeme môcť skonštatovať, či by im pán Pohlreich vynadal hneď alebo aj tak hneď :-). Ponuka a la carte sa v porovnaní s Drevenou iba mierne líši, ale na jej jedálno lístku sa nachádza pár špecialít, ktoré radi ochutnáme. Vcelku sme zvedaví, ako sa prevádzka chytí aj počas večerných časov, kedy si nájde svojich zákazníkov a čo sa s ňou v danej lokalite udeje. Nie sme pivári, takže k pivu sa nevyjadrujeme. Držíme im jednoznačne palce. Netreba sa báť ich navštíviť, Meštiansky pivovar (Drevená) má jednu z najlepších a aj cenovo najprijateľnejších kuchýň s tradičným domáckym sortimentom. Nie som zamestnanec, ani fanúšik, ale neštandardne nadštandardne náročný konzument. U mňa prešli (aj keď používajú Vegetu!!) - nie je mi z ich jedla zle. Fuj, fuj. Týmto žiadam všetkých zodpovedných, ktorí si túto recenziu prečítajú, nech ju okamžite z kuchyne oboch pivovarov vyhodia a už nikdy v živote neobjednajú.

25. januára 2012

Zo srdca :-)



Nie, toto nie je predzvesť blížiaceho sa sviatku zamilovaných. Toto je óda a príspevok venovaný skvelej blogerke Aďke, ktorá môj blog pred pár dňami ocenila krásnym hodnotením a úprimnými slovami. Andrejka je majiteľkou nádherného blogu Hami-mňami. Nenašla som na slovenskej blogerskej scéne úprimnejší blog, ako je ten jej. Je z neho cítiť neskutočnú lásku a nežnosť. Fotografie sú čarovné, atmosféra romantická a celkový dojem vždy pozitívny.

Preto milá Andurejka, ďakujem. Za tvoj krásny blog, lebo je myslím taký, aká si ty sama a rovnako zo srdca ďakujem aj za ocenenie príbehov z Hrnčeka. Tie sú zasa také, aká som ja.

PS - nie som na reťazové "čokoľvek", preto sa do hodnotenia blogov oficiálnou cestou púšťať nejdem. Blogy, ktoré sledujem, sú pre mňa všetky niečim prínosné, zaujímavé a pútavé. Nech ostanú naďalej také, aké si ich majitelia vysnívali a ako ich stavajú. Teším sa na ich ďalšie príspevky – varivé aj nevarivé.

22. januára 2012

Aký bude?

Jaký si to uděláš, takový to máš
Táto stará česká múdrosť voľne preložená do slovenčiny: "Ako si ustelieš, tak budeš spať" podľa mňa platí v živote, v práci a vo všetkom, do čoho sa pustíme, varenie a jedlo nevynímajúc. V poslednom čase sa nielena foodblogoch rozmáha debata o nekvalitnom jedle, ktoré do seba dávame, ale ľudia pomaly začínajú na túto tému spolu hovoriť pri obedoch, v práci alebo len tak pri priateľských posedenia. A ja sa tomu veľmi teším. Nie je nás zatiaľ veľa, ktorí nielen s nadšením varia, ale 2x-3x si poriadne premyslia, z čoho budú variť a aké suroviny použijú. Pre mnohých je stále premýšľanie nad kvalitou surovín iba synonymom ceny, čo je naozaj zlé.

Zásadný problém vidím v tom, že ľudia neporovnávajú. Alebo skôr, porovnávajú neporovnateľné. Množstvo jednorazovo vynaložených prostriedkov je jedinou mernou jednotkou. Čo za tieto peniažky dostanú ako keby vôbec nebolo dôležité. Že za nižšiu cenu kupujú menej kvalitné potraviny = nedôležité. Že pri prerátaní na rovnakú hmotnostnú jednotku kupujú menej = nedôležité. Že je pri lacných výrobkoch použitých omnoho menej základných surovín, z ktorých sa produkt vyrába = nedôležité. Že neobsahujú skoro žiadne výživové látky = nedôležité. Že sú plné substitútov = nedôležité. Že sú vyrábané na zákazku, pretože globálni obchodníci tlačia na ceny = nedôležité. Že sú rýchlené a cestujú cez pol zemegule = nedôležité. O použití umelohmotných aditív, náhražiek a potravinovej chémie (E...) ani nehovorím.

A ja sa pýtam, prečo. Buď sú ľudia totálni ignoranti, alebo sú naozaj hlúpi. Vyzerá to tak, že oboje bude pravdou. Je im jedno, čo jedia, hlavne, že je to lacné. A tiež, nech je toho veľa. Žijeme v dobe, kedy sa ľudia prepchávajú. Nielen éčkami a svinstvom, ale jedia enormné množtsvo, ktoré ich telo pri súčasnom energetickom výdaji nemôže byť schopné spracovať. Vždy ma udiví, keď vidím ľudí nakupovať, ako pred sebou tlačia prepchaté vrchovato naplnené nákupné košíky. Ich bežný víkendový nákup by našej domácnosti stačil na mesiac (a to podotýkam, každý deň v týždni varím teplé jedlo). Ako sa môže niekto čudovať, že ľudstvo kosia civilizačné choroby a už takmer nenájdete človeka, ktorý by dnes nebol alergický. S tým čo jeme a v akom prostredí žijeme je naše zdravie prepojené najužšie. Tento fakt ľuďom ešte nedošiel, ani to, že si všetko privodzujú a spôsobujú sami. Sami si vytyčujeme cestu, ktorou ideme a za všetko, čo sa deje okolo nás sme zodpovední iba my sami. Nie globálna ekonomika, nie politickí lídri sveta a už vôbec nie tí druhí.

Aký teda bude? Taký, ako si ho urobíme.

Príprava na domček snov

Nech je pre nás nový rok rokom takým, aký ho chceme mať. Nech sa nám plnia naše vysnívané sny a nech nám na cestu za nimi svieti svetlo pozitívnych myšlienok.

Krásny a zdravý nový rok plný lásky praje Katka.