24. decembra 2011

Na Štedrý deň štedro

... ale hlavne s kľudom, láskou a pohodou

Odkedy trávime vianoce po svojom si hovoríme, že tento rok budeme mať pred Vianocami kľud. Rok čo rok sa k tomuto nášmu predsavzatiu približujeme, ale k dokonalosti sme ho ešte nedotiahli. Raz riešime misiu stromček a tento rok je misiou ryba. Toto predvianočné obdobie máme naozaj hektické. Nepamätám si rok, kedy by som deň pred štedrým dňom bola ešte v robote. Hovorím si, hmm, tak to vyšlo, ale nie je to dobre. Ten predvianočný kľud a radosť z pokojných príprav mi tento rok úplne unikli.  

Kľud je pre nás kľúčový, aj preto na Štedrý deň nechceme pobehovať a stresovať, aby sme všetko stihli. Napriek pracovnej vyťaženosti sme pripravení. Kapustnica a šalát už od piatku večera prechádzajú chuťami a čakajú. Na Štedrý deň už len ozdobíme stromček, rozvešiam imelo a upečiem tradičnú tvarohovú štólu. Poobede vybehneme niekam na vzduch a po návrate prestrieme, pripravíme rybu a môžeme hodovať. Schováme peniažky pod obrus, zapálime si sviečky, pustíme vianočné koledy a s úsmevom zasadneme k stolu. Začneme oblátkami s medom, prekrojíme jabĺčka a rozlúskneme orechy, aby sme boli zdraví a vedeli, čo nás čaká. Nasledovať bude kapustnica s klobáskou a hubami, zemiakový šalát a ryba. Šalát robím bezmajonézový, s bielym jogurtom a rybu pečiem alebo vyprážam, vždy podľa toho, pre akú vodnú potvorku pred Vianocami natrafím. Dnes bude zubáč. Jedávame po troškách, aby sme ochutnali všetko dobré, čo sme si nachystali a nemali šok z jedla. Keď budeme mať miesto, tradičným zakončením budú makové bobáľky. Napriek tomu, že som "makofil", mi ako dieťaťu veľmi nechutili. Dnes ich naozaj veľmi obľubujem a viem ich jesť teplé aj studené. Bobáľky alebo opekance sú najlepšie hneď po upečení, len tak samotné. Práve mi kysne cesto, takže pôst začneme zrejme ochutnávkou upečených bobáliek ;-)

Vianočné pečenie – časť prvá

Povedala som si, že tento rok budem piecť podľa nových receptov. Vybrala som si z celoročne zbieraných obľúbených receptov "Vianoce" a pustila sa do práce. Tvarohové taštičky sú podľa mojej babičky. Ako môj brat správne poznamenal – zajdy. Tak sa im u nás hovorilo. Jedávali sme ich hodne pocukrované a zväčša ešte teplé, vtedy boli najlepšie. S marhuľovým lekvárom sú neskutočne chutné. Recept na ne nájdete v predošlom príspevku. Makovými rožkami som sa inšpirovala na blogu Som kto som, ktorý patrí Janke. Chcela som pripraviť rohlíčky, ale chcela som inovovať a tradičné vanilkové rožky vymeniť. Jankine makové rožky sú chuťovo veľmi zaujímavé. Mak je v nich naozaj výrazný (moje rožky v porovnaní s Jankinými sú tmavšie, čo spôsobil najemno pomletý mak). Okamžite sa vám pri ochutnaní rozjasnia chuťové bunky a pripomenú vám všetky možné makové dobroty. Rožteky sú veľmi dobré, jediné, čo nabudúce zmením je múka. Skúsim buď polohrubú alebo rovno hladkú, rohlíčky tak budú jemnejšie. Janka, ďakujem za skvelý recept a invenčnosť! Ďalší druh z prvej várky, ktorú som pripravovala, sú mandľovo-marhuľové gombičky podľa šikovnej mladučkej Kačky a jej nádherného blogu Catalina peče. Tieto koláčiky sú tento rok pre mňa asi najväčším prínosom. Sú výborné. Keď som ich piekla, nemala som práve doma mandle, tak som ich vymenila za lieskové oriešky a výsledok je tak či tak skvostný. Marhule, oriešky – celkovo skvelá kombinácia. Katko, veľmi ďakujem, už som recept aj posunula na 2 miesta, túto dobrotu šírim ďalej.

Tvarohové taštičky, makové rožky a mandľovo-marhuľové gombičky

Dobroty čakajú a ja s vianočnou náladou idem pokračovať do kuchyne. 

Milí blogeri, priatelia a verní čitatelia. Prajem vám krásne sviatky, pokojný Štedrý deň a pod stromčekom veľa lásky. Rozjímajte a užívajte pokoj, ktorý je dnes už taký vzácny. 
Katka

10. decembra 2011

Prípravy sa začali

Alebo radšej zavčasu ako so stresom
Vianoce nám už pomaly dýchajú na krk, aj keď vonku po zime zatiaľ ani chýru, ani slychu. Mám pocit, že si na zmeny v počasí postupne zvykáme a napriek tomu, že v kútiku duše všetci túžime po Bielych Vianociach, veľmi v ne už neveríme. Veď uvidíme, čo nám príroda nadelí za najbližšie 2 týždne.

Minulý víkend sme si dali predvianočné stretnutie s priateľmi z rôznych kútov republiky a teraz už aj sveta. Naša tradícia je už niekoľkoročná a každý rok naberá na sile a hodnote. Vždy okolo Mikuláša sa stretneme v Bratislave, v sobotu sa ide na viedenské vianočné trhy a ostatné dni sa testujú tie bratislavské. Varíme popritom doma, alebo jeme niekde vonku a všetko sa točí popri dobrom jedle a pití. Najkrajšie na našich stretnutiach je, že sa mnohí vidíme iba ten jeden krát za rok a to je pre nás to najvzácnejšie, čo si navzájom môžeme dať.

Pomaly badám, že foodblogeri sa rozbiehajú, a aj keď nábeh je iba pozvoľný a vianočnými dobrotami sa to u kolegov zatiaľ nehemží, tuším, že najbližšie dni bude rušno. Tak to má byť, každý ideme vlastným tempom. Ja som prípravám na Vianoce akosi prirodzene privolila až po stretnutí s priateľmi. Doma si počas víkendov a po večeroch púšťame staré jazzové vianočné pesničky a máme veľkú pohodu. Ak ste duša nostalgická, čo prichádza až s vekom, alebo sa chcete vianočne naladiť, vrelo odporúčam: iTunes/Radio/Jazz/Adore Vocal Jazz. Tento týždeň som si spravila čas na spísanie zoznamu na naše vianočné menu a všetky dobroty. Z mojich zozbieraných bookmarkov s názvom Vianoce som si vybrala, čo bude "na programe" tento rok a pripravila si nákupný zoznam, aby som na nič nezabudla. Mnoho skvelých surovín máme doma, ale predsalen zásoby priebežne míňame, tak bolo treba skočiť medzi vytrvalých trhovníkov a nakúpiť v predstihu. Skvelé pikantné klobásky na kapustnicu už rozvoniavajú v chladničke, kilo masla čaká na svoje upotrebenie v koláčikoch a dokonca nám už na balkóne nasáva vodu vianočný stromček. Tomu sa teším tento týždeň najviac. Po minuloročnej naháňačke za stromčekmi jeden deň pred Vianocami som poverila muža, aby sme tento rok nevyberali z posledných stromčekov na trhu, aj keď ten náš bol krásny. Misia splnená a Vianoce môžu prísť. Ak patríte k ľuďom, ktorým záleží na prírode okolo, možno aj vám spraví radosť stromček z Ikea. Je za skvelú cenu, môžete ho po Vianociach vrátiť, dostanete späť časť peniažkov, z vášho stromčeka sa vyrobí ďalší nábytok a v okolí Bratislavy za stromček, ktorý bol vyťatý pre vás, zasadia nový. Výborný nápad: marketingovo aj ekologicky.

Dorazila som domov s plnými taškami zásob, uviazala si zásteru a pustila sa do roboty. Výsledok je, že v chladničke odpočívajú 2 cestá a doma nám už rozvoniavajú víkendové koláčiky. Stal sa zo mňa tradicionalista. Aj to prichádza s vekom. Moja babička zvykla piecť každý víkend a táto milá tradícia prešla na mňa. Darmo, láska ide cez žalúdok a nikto mi tento fakt nevyvráti. Skúste sa niekedy zamyslieť nad tým, aké sú vzťahy v rodinách, v ktorých sa nevarí. Vcelku zaujímavá téma na rozmýšľanie a analyzovanie. Ale späť k tradíciám. Čím som staršia, tým sú mi všetky tradície srdcu bližšie. Vidím za nimi históriu, veľa úsilia a energie, ktorá sa z dnešného sveta vytráca. Tradície majú hodnotu. Pripájam preto jeden historický tradičný recept z kolekcie receptov, ktoré mám po babičke. Je ultra jednoduchý, zapamätateľný a veľmi chutný.

Tvarohové koláčiky (ako) od babičky


Suroviny:
tvaroh – hladká múka – maslo (pomer: koľko tvarohu, toľko masla, toľko múky; robievam z 250g)
štipka soli
trochu cukru (práškového, 1-2 PL)
lekvár na plnenie


Postup:
Maslo si nakrájajte na menšie kocky a nechajte chvíľu stáť. Pridajte tvaroh, múku, štipku soli a cukor a spracujte na cesto. Môžete ho dať na chvíľu do chladničky alebo s ním môžete pracovať hneď, podľa toho, ako veľmi sa na výsledok tešíte. Rozdeľte cesto na 2 rovnaké časti a vyvaľkajte na hrúbku max. 2 mm. Radielkom si pripravte štvorčeky podľa veľkosti, ktorú chcete dosiahnuť a plňte lekvárom. Zlepte všetky konce do tvaru taštičky. Pečte do ružova, na 180°C približne 10-12 minút podľa typu rúry.

Dobré drobné rady:
Použite hrudkovitý tvaroh, z vaničkového by ste dostali dosť blatové cesto. Pri hrudkovitom tvarohu bude cesto vláčnejšie a nadýchanejšie. Tvaroh však nesmie byť príliš suchý.
Mne sa v tomto recepte veľmi osvedčil jahodový lekvár. Perfektne sa hodí k chuti krehkého tvarohového maslového cesta. Skúšala som aj čierno-ríbezľový a pár kúskov s čokoládovou plnkou, ale jahody sú jahody.
Čím menšie kúsky sa vám podaria, tým budú taštičky roztomilejšie a jediteľnejšie.